Prečítajte si..:(

Maťko, vieš čo, máš pravdu, panika nie je na mieste ale...uvedomila som si jednu vec: ako teenager som milovala sci fi literatúru, mám ju rada aj dnes a boli autori, ktorí písali veľmi pesimistické vízie, ktoré ma dosť šokovali a vtedy som si myslela, že takto to byť nemôže, určite toto nie je naša budúcnosť..ale..nedávno som si uvedomila že práve tieto vízie sa vlastne naplnili a veľa vecí sedí, my ich práve ŽIJEME ..
viem, je mnoho pohľadov na svet, viem, pokrok nám priniesol aj veľa dobrého, každý má vždy pocit, že za jeho mladosti bolo lepšie a všetko ide iba k horšiemu a vždy to tak nie je, len sa doba mení, ale..
Ako dieťa som aj verila TV a rádiu, politikom a vodcom, rodičom...verila som, že to , čo jeme je dobré pre nás a zdravé..verila som v bezpečnosť systému..verila som každému.
Zistila som, že tak nejako sa v poslednom čase napĺňajú tie horšie obavy a predstavy, že veci, o ktorých sa dozviem, dočítam a nemôžem im uveriť, sa po chvíli ticha pred búrkou keď nechápem, prečo je okolo také ticho, stávajú skutočnosťou, napĺňajú, či tomu chcem veriť, či nie..
Nepodliehať panike, paranoji, a nemať tendenciu ísť sa zabarikádovať do lesa a vybudovať si sebestačné malé hospodárstvo je niekedy naozaj dosť ťažké...aspoň pre mňa.
veľmi depresívny príspevok, ja viem, asi ešte myšlienkovo zľahka nadväzuje na môj podobný na fb k rovnakému problému na mojej nástenke, odpusťte mi to , na svete je milión miliónov krásnych vecí a im treba venovať pozornosť, samozrejme