Po búrke...

No. Ahojte opäť. Nepíše sa mi to celkom ľahko, rovnako, ako sa mi nad danou situáciou ľahko nerozmýšľalo po ostatné dni. Vytvoril som celkom nový príspevok,aby som aj symbolicky oddelil ten "čurbes" od "nového stavu". Vyprchal totiž zo mňa ten určitý "zákonite sa dostavujúci" hnev.

Nebol som teraz 2 dni pri počítači, tak som nemohol ani reagovať, ani sa "bombardovať" novými podnetmi v tejto záležitosti. Čo bolo aj dobré,aby som si tak nejako vyčistil hlavu.

Celé tie 2 dni som mal samozrejme v nej túto situáciu, a moje miesto v nej, rovnako to, ako pôsobí na vás ostatných. Chcem povedať najmä, že ma (opäť) prekvapilo, ako podľa môjho chápania prehnane citlivo vnímajú mnohí tie moje podnety. Verte mi, že keby som čo i len tušil, že moje kritické vyjadrenia môžu u niekoho vyvolať až takú "citlivú reakciu", určite by som reagoval akosi ináč. Toto práve patrí u mňa k "najväčším čudám", čo sa týka tejto "kauzy". Rovnako, keď som to preberal so svojimi priateľmi, nikto nechápal, ako môže niekto takto precitlivelo reagovať. A môžte mi veriť, že tu nejde o nejaké "tendenčné nadŕžanie spriaznenému členovi", v mojich kruhoch je obvyklé, že si naozaj hovoríme priamo a úprimne, ako veci vidíme. Aj, keby sme vedeli, že ten názor nie je zrovna "lichotivý". Ja osobne si veľmi cením túto našu dôveru, veľmi nám to pomáha, a všetci vieme, že je to cenným prínosom.

Takže aj vzhľadom k tomuto som sa snažil vždy vystupovať aj tu v duchu týchto hodnôt, bez prílišného prikrášľovania,ale podľa svojho najlepšieho presvedčenia aj s citom, avšak s prenikavosťou,aká sa mi zdala adekvátna.

Toto píšem hneď v úvode preto, že hoci pre mňa táto situácia vôbec nie je príjemná, najviac ma zamrzelo zistenie, ako veľmi bolestne niektorí vnímali toto moje vystupovanie. Naozaj sa s  takou mentalitou nestretávam, takže som to ozaj prijal s veľkým počudovaním.

V pestrosti ľudských nátur je prirodzené, že tam, kde sa zíde väčšia skupina ľudí, tak sa pomerne rýchlo vydefinujú  a sformujú rôzne "skupinky a klany", podľa toho, kto ako je profilovaný. To je úplne prirodzené,- niektorí majú prirodzene k sebe bližšie, ako iní, niektorí sa priam neznesú. Tak to proste býva, nie je to ničia "vina", tak to proste chodí. Takže by bolo nerozumné predpokladať, že pri tom širokom zábere ľudských typov aj tu, na ZuMke to bude inak.

Píšem akosi v podvedomí toho, že "by som nemal príliš dráždiť", ale je ťažké sa úprimne vyjadrovať, a pritom mať nad hlavou kladivo cenzúry. Ja by som rád vyjadril jednak svoju úprimnú ľútosť, ktorá pramení z pocitu určitého "neporozumenia-nedorozumenia", to je pocit, s akým hodnotím túto situáciu, pretože možno s odlišným spôsobom chápania-ale vždy úprimne,a s pocitom a prianím, aby som bol prínosný som písal aj všetko to, čo vás tak dráždi.

Takže tým , ktorí sa cítili kedykoľvek ublížení tým, ako som sa niekedy vyjadril sa ospravedlňujem, pretože ma mrzí,ak to spôsobilo nejaké ich trápenie, ale tiež nemôžem byť zodpovedný za to, ako zmýšľajú, a bohužiaľ asi nemôžme vylúčiť, že niekto ( z toľkého počtu ľudí) nemá zrovna správne nastavené postoje a vnímanie tak, aby dokázal čeliť realite.

Kritika totiž patrí aj k prostriedkom, ako sa niekedy riešia veci, a tá "bolesť" z nej niekedy poukazuje skôr na nespracované dávnejšie rany . Tomu "nehojeniu" najčastejšie prispieva práve ono neprijímanie, neakceptovanie a odpor voči takýmto signálom Života, a vtedy práve sa to často ukazuje takým bolestivým-nie ani tým podnetom, ale práve tým neprijatím sa jatrí tá duševná bolesť. Každý podnet, ktorý to oživí a pripomenie, ak je to nevyriešené potom pociťujeme ako takto zraňujúci.

Neviem, či dokážem objasniť svoju životom osvedčenú filozofiu aj pre tých, ktorí by to ozaj potrebovali, ale vysvetľujem, že nemusí byť zrovna zlobou, že som si trúfol byť verný svojmu presvedčeniu s dobrým zámerom.

Musím však spomenúť aj to, že ak vystupujete, že "ak nemám čo pekné povedať, tak radšej nepoviem nič"-tak tomu ste sa tu nejako spreneverili-vidíte, ja rovnako, hoci aj poučený predošlým proste tiež niekedy cítim potrebu sa vyjadriť. Možno ma k tomu vybudia iné "veci",ale rovnako sa cítim "povinný" sa vyjadriť.

V tej mentalite, ktorá sa tu tak "triumfálne manifestuje" je určite nemysliteľné, že svojim najmilším povieš, čo sa ti na nich nezdá,-nepáči a asi "najobludnejším" príkladom by bolo, že my sme tak z presvedčenia úprimní ( a osvedčuje sa nám to), že si dokonca nemáme problém povedať, keď napríklad dostaneme (s najlepším úmyslom samozrejme) zle vybratý darček. To by bol asi vo "vašom svete" ten "najťažší zločin". No vidíte, u nás bežná realita,a poviem vám tú takto udržiavanú a rozvíjanú dôveru nám môžte závidieť! (Čoraz menej zlých darčekov ako bonus!! )

Naozaj chcem teraz po sebe "upratať", tiež som predsa človek, ktorý má svoje city, ale ťažko dosiahnem, že bude každý rozumieť mojim názorom a presvedčeniam, každého z nás formujú iné skúsenosti a danosti, či "vývojová fáza".

V súvislosti s tým, čo som doteraz napísal si myslím, že omnoho lepšou službou "tým zraneným" by bolo im pomôcť sa s tým vysporiadať, než ich utvrdzovať v tom, že  sa majú ľutovať, a že im bolo ublížené.Tak sa nič nerieši a nelieči. To už je ale často dané práve tým "osobným presvedčením a profilovaním".

Ja som naozaj známy vo svojich kruhoch známy skôr ako citlivá, jemná a empatická povaha, o to viac ma prekvapuje a mrzí, že vám to neviem sprostredkovať.

Pri každej z týchto "káuz" som sa úprimne snažil tú situáciu pochopiť, tak ma neteší, že každý môj čiastkový pokrok (ktorý sa naozaj stal), akoby vyšiel navnivoč,-len málo ľudí zaregistrovalo môj posun, a vyťahujú sa tu prípady spred dávneho času, oproti ktorému som sa myslím naozaj posunul. Tak isto som sa ospravedlňoval až vtedy, keď som to naozaj tak úprimne cítil,a to má byť akože "nič".

Dobre, tak ja som tiež znova "zmazal tabuľu" a teraz chcem napísať, že ma niečo tiež v tomto "prípade" potešilo, a to chápajúce postoje (Gábrilinka, Ľubka,Mirka..) ,ktoré mi prídu prirodzene "logické",ale aj tak som za ne veľmi vďačný, a tiež, že to vylákalo Mirku Mirsk, k tomu, aby sa znovu s radosťou a novým okom pozrela na ZuMku ako takú, a veľmi sa mi páči aj predstava "nového začiatku", kde by som aj ja chcel v takomto duchu "obnoviť". Ak ste súdni, musíte predsa registrovať, že s každým týmto "mojim škandálom" došlo u mňa k nejakému posunu,a tak si prajem,aby to bolo aj teraz,aj keď, v tomto konkrétnom prípade už ozaj neviem, čo bolo "také strašné", aby sa to nedalo chápať. To bude tá nezahojená stará rana, si myslím...

Tak nevymýšľajte, neodchádzajte- každý škandál trvá tri dni,a ako vravela Marylin Monroe,-:Lepšie je byť totálne trápny, ako totálne nudný! Tak sa láskavo nesnažte pažravo o oboje,a hlavu hore, veselo do nádherného rochnenia sa v našej kvetinkovej vášni, práve začínajú predávať nové semená, sezóna sa blíži, tak nezabúdajme na to, čo nás tu najviac baví!

Dúfam, že mi dokážete odpustiť ten niekedy odlišný postoj, ja sa pokúsim vám nestúpať na vaše miestami hojné kurie oká, snáď to pôjde!

ĎAKUJEM ZA POCHOPENIE!!!! MÁM VÁS RÁD!!!