reklama

Mne sa zdá, že príroda sa v mojej záhrade zmenila


reklama

Neviem ako vy, ale ja som tento rok postrehla dosť zvláštne veci. Vistéria mi vypúšťa stále nové kvetenstvo - je síce oveľa menšie, ale zovšadiaľ, akoby chcela druhýkrát kvitnúť. Ruže majú veľmi veľké kvety a cyklamenová pivonka ma veľmi prekvapila obrovskými kvetmi, o tretinu väčšími ako ich máva. Ani sa nečudujem že ich mala málo.
Včera mi jedna spolucestujúca presne to isté povedala, že ruža zakvitla obrovskými kvetmi - tam bola včera taká prietrž mračien a krupobitie že jej ich určite zbilo, ja som sedela v buse a veru sme museli aj zastať, našťastie u nás v dedine bolo sucho a potom prehrmela búrka len s pár kvapkami.
Ja som nešťastná zo zeleniny, každý rok sa o niečo snažím a nakoniec z toľko vzídeného skoro nič neostalo a to už ani toľko slizniakov nemáme ako minulý či predminulý rok.
No zrejme mi to chce povedať iba to, že mám ostať pri mojich obľúbencoch - ovocie a kvety.
Ovocia veru nebudeme mať, lebo krupobitie sa postaralo aby sme úrodu nemali. Čerešne sa už pred týždňom začali chovať tak že idú odpočívať a žltnú vo veľkom a nie len mne. Na marhuľke ani jeden kúsok. Ostala iba verná stará hruška ktorú vo veľkom napadli vošky, lebo mravce si pod ňou urobili mravenisko a tak doja vo veľkom, pár višni, pár jablk a moja moruša. Ta je úplne obsypaná, nakoľko ona kvitne neskoro len vlani som z nej nič nemala, lebo škorce boli rýchlejšie ako ja.Slivka žiadna, čo mi je veľmi ľúto. Dúfam len že v lese budú čučoriedky, maliny a černice, lebo inač neviem ako by som prežila leto. Ja v lete to ovocie jednoducho potrebujem k životu. Ráno, na obed a aj večer.
Včera v tom autobuse v tej hroznej búrke som si uvedomila ten kontrast - dám ti, ale pamätaj viem ti aj zobrať.
Tak veru stále sa presvedčujem že človek sa vždy bude musieť skloniť pred prírodou.
Matka príroda vladne tvrdou a predsa aj láskavou rukou. Tak veľa mi dávajú moje včasné rána, toľko sily, toľko hry farieb, toľko lásky v tom skorom ráne.
Toľko samoty v tichu a predsa objimaná tou nádherou.
Za toto ti Bože ďakujem, za každé takéto ráno keď môže moja bosá noha vstúpiť na neupravený trávnik a nechať zo seba zmyť smútok a starosti rannou rosou, za každú včielku či iný hmyz, ktorý s radosťou bzučí na mojom kúsku neupraveného sveta. Zlomené srdce Objímam Zlomené srdce Slnko


reklama



LubaArt, Št, 11. 06. 2015 - 12:52

krasne napisane Áno myslim, ze vsetci to citime rovnako, zahrada je pre nas sukromnym rajom, kde naberame stratene sily a kde mozeme byt tak blizko skutocnej podstaty zivota Slnko

damajka, Št, 11. 06. 2015 - 14:40

Gituška naozaj precítené slová ,plné pravdy.Tak nech ťa napĺňa záhradka radosťou a pokojom Objímam Objímam Objímam Bozkávam Bozkávam Bozkávam

damajka, Št, 11. 06. 2015 - 14:40

Gituška naozaj precítené slová ,plné pravdy.Tak nech ťa napĺňa záhradka radosťou a pokojom Objímam Objímam Objímam Bozkávam Bozkávam Bozkávam

Ny my sme blízko Mochoviec, ja by som sa nečudovala. U vás žeby nejaký Černobyľ? Veľký úsmev

púpava, Št, 11. 06. 2015 - 16:41

Ďakujem za milé slová. Objímam Zlomené srdce Bozkávam No neviem Tuleňka či to neprišlo to Japonsko aj k nám Chichocem sa

Mili1, Št, 11. 06. 2015 - 17:27

Absolútne s tebou súhlasím. Som veľký obdivovateľ prírody, jej krásy a mám pred ňou obrovský rešpekt. Čo sa týka záhradky, každým rokom ťažšie a ťažšie niečo dopestovávam. Myslela som si, že robím niekde chybu, no po prečítaní tvojich riadkov som si uvedomila, že nie všetky neúspechy sú zapríčinené mojou nedokonalosťou, ale že príroda sama určí, čo dopestujem a čo nie. Tento rok som takmer plakala nad záhradou, ktorá doslova stagnovala, nič nerástlo, dve marhule nám vyhynuli, pritom na jar krásne zakvitli, hávedi vrátane slizniakov, mravcov a v neposlednom rade krta, ktorí nám robia šarapatu máme požehnane. Napriek tomu sme sa tešili z reďkovky, šalátu, špenátu, hrášku, kvitne už fazuľa kríčková, bude nejaká cvikla, cesnak, možno šalátové uhorky. Žlté melóny živoria, neviem či dačo bude na nich. Kvitnú paradajky aj paprika, ale priesady sú veľmi malé a slabé. Čerešní je na strome sotva na jedenie, jablká zopár, nejaké nektarinky a hrušky. Možno maliny, černice, josta a egreš. Figa je napodiv pekná, zdá sa, že bude aj nejaké to hrozno. Moruša nemá skoro nič, jedlý gaštan vyhynul, orechy sa trochu ukazujú. No proste je to všetko akési čudné. Ale aj tak si už život bez záhradky a kvetov neviem predstaviť. Zlomené srdce Kvietok Slnko

Gitka, krásne si to napísala Objímam Objímam Objímam .....a skoro všetko, čo spomínaš ,sa deje aj v mojej záhrade.

púpava, Št, 11. 06. 2015 - 19:53

Bozkávam Objímam no ale potom sa naozaj niečo deje Prekvapenie No nechajme sa viesť prírodou a snáď nám to vysvetlí - raz Úsmev

Lenivec, Št, 11. 06. 2015 - 22:36

Stari gazdovia vnimali take cykly, plus minus stvorrocne.... to je mozno jedna vec.
Za druhe, tiez to vnimam tak podobne, ako pises, vsetko sa chova nejako zvlastne, sfazovane, mozno je za tym aj zmena klimy....kazdopadne, stale je sa co ucit ...

Zlomené srdceNádherné slova!!!je poznať žé človek ktory to piše je velmi pokorný, uprimní , a vdačny ,, ja som tiež od malička velka milovnička prirody. a vždy som rešpektovala Boziu vôlu . ale nečudujem sa ,,, mala som možnosť Vas ponať aspoň trochu na stretku , ste všetci užastny , mili , a dobry Ludia, vo štvrtok večer ma syn odviezol pozrieť do záhrady ,, všetko čo som dostala od Vas kričky , kveťinky som zasadila , a teraz my kvetinky kvitnu ,, krčky začali pušťeť nove listočky , mám velku radosť , aj ked moja záhrada nie je ako s časopisu , rada tam chodim a som schopnä tam sedieť a obdivovat , celé hodiny ten zázrak prirody , počuvať spev vtáčikov ...len keby som nebola tak chorá,,, prajem Vam vsetkym vela zdravie , a nech Vas obide krupobyťie , a nech vaše záhrady prekvitajutak ako Vaše srdiečka , marika.

No, myslím, že naozaj nastávajú zmeny a to čo platilo pri pestovaní kedysi sa teraz už nedá s úspechom aplikovať. Neostáva iné, len pozorovať a potom skúsiť vyvodiť závery a zmeniť spôsoby alebo plodiny. Nepýtajte sa ma ako, neviem, pozorujem, skúšam.
Ako dieťa si pamätám, že keď hlásili v lete 28 stupňov, bolo super leto, 30 stupňov bývalo len ojedinele, pár dní. Bola jar, leto, jeseň, zima. Možno donedávna ešte išla príroda na zotrvačnosť, ale nedá sa to tak donekonečna. Ešte to bude zaujímavé.

púpava, Pi, 12. 06. 2015 - 12:55

Pravda Tlieskam , no napriek tomu má viac zaráža to že mi kvety kvitnú úplne inak, nezvyčajne. Na horúčavy a prietrže mračien s krupobitím sme si už zvykli aj na následné záplavy. Nič nám iné ani neostáva. Kvietok

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama