Kvietok alebo burina?

líčidlo americké, alias Phytolacca americana..aj aj..spočiatku sa pestovala ako exotická trvalka, ale rýchlo sa šíri a správa sa v záhrade skôr ako burina

ako pise matthiew,a neviem pocula som,ze tie bobulky su aj jedovate.

ono to má takú,,krumpličku,, ktorou prezimuje....no..jedovaté....
Rastlina je smrteľne jedovatá (jedovatá je celá rastlina, najmä však jej koreňová časť; výhonky, listy a plody sú jedovaté za surova pri požití vo väčšom množstve). Klinické príznaky otravy sa spravidla objavia v rozpätí niekoľkých hodín. Symptómy: pálivý pocit v ústach a hrdle, nadmerná tvorba slín, ážne akútne ochorenie žalúdočného traktu prejavujúce sa zvracaním, krvavými hnačkami a kŕčmi. Vo vážnych prípadoch môže ochorenie skončiť aj smrťou postihnutého. Jedlé sú len mladé mäkké listy, ktoré sa v USA používajú namiesto zeleniny. Pri ich príprave je však nutné najprv ich 2 krát prevariť a zliať, aby sa z nich odstránil prípadný jed, a potom niekoľko minút povariť v tretej vode domäkka. Konzumácia starších listov predstavuje zdravotné riziko a preto sa neodporúča. Rastlina je vysoko jedovatá aj pre dobytok a ošípané. Ako šalátová zelenina je táto bylina populárna najmä vo vidieckych oblastiach amerického juhu, kde sa tradične podáva s kúskami opraženej slaniny a dochutená soľou. Chutí podobne ako špargľa. Vďaka pôvodným obyvateľom amerického kontinentu sa dostala na stoly bielych prisťahovalcov, a cez nich napokon aj do Európy.

Rastlina sa oddávna používala aj v ľudovom liečiteľstve na liečenie vyrážok a bolesti v kĺboch. Jedovaté fialové bobuľky však zanechávajú škvrny na koži a odevoch a tak niet divu, že sa z nich už v dávnej minulosti vyrábalo karmínové farbivo.

Vo Veľkej Británii je líčidlo americké populárne najmä medzi poľovníkmi a to vďaka svojmu mohutnému vzrastu a hojnému plodeniu (úkryt a potrava pre bažanty). Jej zámerné masové šírenie a postupná naturalizácia však viedli k narušeniu migračných zvykov niekoľkých druhov domácich vtákov (hojná produkcia plodov zabezpečuje vtákom dostatok potravy aj v čase, keď jej je prirodzený nedostatok).

Výskyt na Slovensku: Prvý nám známy údaj o výskyte pochádza zo Záhoria, kde Lukniš a kol. (1972) uvádzajú, že rastlina sa tu udržala na pieskoch ako „zvyšok niekdajších kultúr“. Odvtedy sa líčidlo americké u nás úspešne naturalizovalo a dnes sa vyskytuje na mnohých lokalitách západného Slovenska (napr. rúbaniská v bučinách v okolí Bratislavy, rúbaniská v záhorských borinách), kde sa vyskytuje prevažne na rúbaniskách na stanovištiach borovicových a bukových lesov. Preniká aj do záhrad, priekop a na podobne narušené stanovištia. Je predpoklad jej ďalšieho šírenia smerom na sever a východ. Svojim vysokým vzrastom sa môže stať burinou zvyšujúcou náklady na zalesňovanie a predstavuje ohrozenie aj pre pôvodnú biodiverzitu.