Druhy hortenzií

Hortenzie majú množstvo druhov a preto je niekedy ťažšie ich rozlíšiť. Je potrebné poznať aký druh máme, najmä kvôli správnemu výberu stanoviska, druhu pôdy a ich správnemu rezu.
Doležitými rozlišovacími znakmi je veľkosť a tvar súkvetí, bylinná, či drevnatá stonka, tvar, či farba listov.
Hortenzie sú opadové kry, zimuvzdorné, lístie sa na jeseň zaujímavo vyfarbuje a kvety sú ozdobou tak letných, ako aj zimných záhonov.

HYDRANGEA MACROPHYLLA (h. kalinolistá)

Krík s guľovitými súkvetiami rôznych odtieňov ružovej, fialovej, červenej, modrej, alebo bielej, farba sa líši v závislosti od stanoviska, živín v pôde a zálievky.. Priemer súkvetí je 15 cm. Kvitnú od júna až do septembra, kedy sa pri nízkych teplotách súkvetia vyfarbia do staroružových odtieňov.

Súkvetia kvetov pozostávajú z jednotlivých kvietkov, ktoré sú zložené zo 4 až 5 lístkov srdiečkovitého tvaru.

Listy sú kopijovité / vajcovité a väčšie ako pri iných druhoch, s hrubým pílkovitým okrajom, pokryté sú malými chĺpkami a stoja proti sebe. Od iných druhov je ľahké odlíšenie aj pomocou toho, že má "lesklé" a "hrubšie" listy.

Stonky sú zelené so svetlou jemnou kôrou, borka sa môže vekom odlupovať. Mladé stonky nie sú drevnaté, sú zelené s jemnou hnedastou kresbou. Z jednej stonky môže vyrastať viac súkvetí. Stonky sa môžu, ale nemusia rozkonárovať.

Je zimuvzdorná, vyžaduje si kyslé a priepustné pôdy, polotieň a vyššiu zálievku.

Strihá sa na jar iba mierne, keďže kvetné puky zakladá už na minuloročných prírastkoch, na starom „dreve“.

HYDRANGEA PANICULATA (h. metlinatá)

Krík s kužeľovitými súkvetiami kvetov bielej, alebo ružovej farby, počas kvitnutia sa odtiene môžu meniť z limetkovej na smotanovobielu, až po staroružovú. Priemer súkvetí je 30 až 40 cm pri hlbokom reze kra, 25 až 30 cm pri miernom reze. Kvitne od júla až do septembra.

Súkvetia kvetov sú zložené z menších kvetov oproti hortenzii kalinolistej.

Listy sú tiež menšie, oválne, mierne zúbkaté a svetlejšie. Má ich "matné" a tenšie ako iné druhy.

Stonky sú drevnaté, ker je rozkonárený, stonky vyrastajú protistojne a každá nesie súvetie.

Je zimuvzdorná, vyžaduje si bežnú záhradnícku pôdu, slnečné stanovisko a vyššiu zálievku.

Strihá sa na jar hlbokým rezom, keďže kvetné puky zakladá na ročných prírastkoch, na mladom „dreve“.

HYDRANGEA ARBORESCENS (h. stromčekovitá)

Krík s guľovitými súkvetiami kvetov bielej až zelenkavobielej, alebo ružovej farby. Priemer súkvetí je 20 cm. Kvitne od mája do septembra.

Súkvetia sú zložené z malých kvietkov, každý má 4 lístky.

Listy sú srdcovité a plstnaté. Listy sú "matné" a pomerne tenké, ale na rozdiel od h. paniculaty sú "akoby nadýchané, také mierne oblúkovité".

Majú nerozkonárené, štíhle stonky, mladé stonky nesú nové súkvetia.

Je zimuvzdorná, vyžaduje si bežnú záhradnícku pôdu, slnečné stanovisko a vyššiu zálievku.

Strihá sa na jar hlbokým rezom, keďže kvetné puky zakladá na ročných prírastkoch, na mladom „dreve“.

HYDRANGEA QUERCIFOLIA (h. dubolistá)

Vytvára veľké súkvetia bielych kvetov, priemer je cca 20 cm. Kvitne v júli až v septembri.

Súkvetia sú zložené z niekoľkých drobných bielych kvetov zložených zo 4-5 lístkov a malých bielych kvetov, ktoré zostávajú bez lístkov.

Veľké laločnaté svetlozelené listy pripomínajú tvarom listy duba. Ker je atraktívny pre jeho nápadné tmavočervené jesenné sfarbenie, zopár listov si ponecháva dokonca až do jari. Listy sa líšia od listov ostatných druhov hortenzií. Sú päťlaločné, vráskavé a majú drobné chĺpky.

Stonky sú drevnaté, rozkonárené, borka sa vekom odlupuje.

Je zimuvzdorná, vyžaduje si kyslejšie a priepustné pôdy, polotieň až tieň, na slnku potrebuje vyššiu zálievku.

Nevyžaduje sa rez, aby sa udržal prirodzený vzrast rastliny. Ak je potrebné rastlinu čiastočne zrezať kvôli miestu na záhone, alebo ak po zime premrzla, je vhodný mierny jarný rez. Prípadne sa režú na jar iba suché kvety a vrcholy konárikov, ale nemusia sa.

HYDRANGEA ANOMALA ssp. PETIOLARIS (h. popínavá)

Vytvára ploché súkvetia bielych kvetov, dosahujú šírku cca 25 cm. Kvitne v máji až júni.

Táto kvitnúca liana sa šplhá po múroch bez opory, čiastočne sa zachytáva vzdušnými korienkami a dokáže narásť až do výšky 10 metrov. V prvých rokoch po výsadbe rastie viac do koreňov, ale potom sa dokáže rýchlo šplhať do výšky.

Súkvetia sú zložené z kvetov bez lístkov, po okrajoch sú kvety so 4 až 5 okvetnými lístkami.

Má lesklé, okrúhle, vajcovité, tmavozelené listy, na okraji pílkovaté. Tie sa jej na jeseň vyfarbujú na maslovožlto.

Stonka je drevnatá, borka sa odlupuje. Má hlavné konáre, z ktorých sa rozrastajú postranné konáre, a to až na meter a viac od hlavného konáru. Tvorí bohato rozkonárenú lianu. Borka sa výrazne odlupuje.

Je zimuvzdorná, vyžaduje si bežnú záhradkársku pôdu, stanovisko by malo byť chránené proti vetru, najlepšie sa jej darí na južnej strane s koreňmi v polotieni, inak znesú dobre plné slnko, zo severu by mala byť chránená..

Nevyžaduje sa rez, aby sa udržal prirodzený vzrast rastliny. Ak je potrebné rastlinu čiastočne zrezať kvôli miestu na záhone, alebo ak po zime premrzla, je vhodný mierny jarný rez. Prípadne sa režú na jar iba suché kvety a vrcholy konárikov, ale nie je to potrebné. Najmä na vysoko vyšplhaných lianách suché súkvetia už ani nie je možné odtraňovať.

Hydrangea aspera (h. drsná)

Vytvára súkvetia bielo-ružovo-fialových kvietkov, v priemere 25 až 30 cm, počas sezóny mierne menia farbu. Kvitne v júli až v septembri.

Súkvetia sú ploché, vytvára malé modré stredové a väčšie biele okrajové kvety.

Listy sú veľké, drsné a sýtozelené. Sú široko kopijovité a plstnaté, tvrdšie a „šušťavé“, zamatové, pokryté vrstvou chĺpkov.

Stonky sú drevnaté s odlupujúcou sa borkou, majú zaujímavé oranžové až červené sfarbenie. Sú rozkonárené, vytvárajú hustú "kostru".

Je zimuvzdorná, vyžaduje si kyslé a priepustné pôdy, polotieň až tieň a vyššiu zálievku.

Nevyžaduje sa rez, aby sa udržal prirodzený vzrast rastliny. Ak je potrebné rastlinu čiastočne zrezať kvôli miestu na záhone, alebo ak po zime premrzla, je vhodný mierny jarný rez. Prípadne sa režú na jar iba suché kvety a vrcholy konárikov, ale nemusia sa. Odstraňujú sa hlavne iba slabé konáriky skoro na jar.